Máte peniaze a nemáte vkus?

Autor: Marek Babic | 4.9.2006 o 11:09 | Karma článku: 10,59 | Prečítané:  2637x

Skvelé, patríte do klubu barokových milionárov! Vstúpiť môže do neho akýkoľvek primitív, ktorý síce nemá v hlave priveľa rozumu, ale zato má dostatok peňazí, ku ktorým prišiel buď veľmi rýchlo alebo veľmi hrubo... Hlavnými predstaviteľmi klubu na Slovensku sú Nora a Braňo. Vo svete je neprekonateľnou barokovou mocnosťou Ruská federácia.

Milionársky barok má rôzne podoby. Najviditeľnejšie sa prejavuje v podobe luxusných palácov s balustrádovými balkónmi, vežičkami, mramorovými garážami, 3m vysokými železnými bránami, prípadne nábytkom od Versaceho. Čím viac bohatstva a prepychu dávajú najavo, tým lepšie. V erbe majú barokoví milionári heslo: Vivat gýč!

 Ale aj ináč vyhadzujú barokoví magnáti peniaze na zbytočnosti. Nebudem teraz menovať jachty, dovolenky na Antarktíde a pod. Barokový primitív dokáže vyhodiť peniaze aj na také veci, ktoré sú všeobecne užitočné. Napríklad na vzdelanie:

 Pán Ján síce nemal skončenú ani strednú školu, ale zato mal hrošiu kožu a ostré lakte. V jednom slovenskom mestečku za vlády „veľkého samca“ sprivatizoval chátrajúci podnik, vytuneloval ho a „zarobené“ peniaze investoval. Herné automaty sú predsa istota, či nie....?

 Pán Ján teda rozprávkovo zbohatol a začal si užívať svoje rýchle peniaze. Veľký dom (opis – pozri vyššie)  sa len tak týčil nad mestom a jeho tri autá boli vždy zaparkované na pešej zóne. Hrubý zlatý prsteň svietil na tristo metrov podobne ako zlaté retiazky jeho mladých priateliek. Mal aj ženu a deti. Žena nebola až taká chudera ako by sa zdalo, tiež mala rada prepych a teda tolerovala manželove priateľky. Hlavne, že Janko jej poskytol dobre nabitú kreditku.

 Pán Ján mal už všetko a teda sa rozhodol investovať aj do vzdelania. Nie do svojho, hoci už vedel kde sa dajú kúpiť diplomy. Povedal si, podporím deti, nech sú aspoň tie vzdelané a vedia reči. A tak poslal do USA svojho najstaršieho syna Jána ml. Jano šiel na rok a vrátil sa z jednej americkej strednej školy.

 Jana som stretol mesiac po návrate z jeho „zahraničného študijného pobytu“.  Výsledok vzdelávania sa dá zhrnúť do jednej vety, ktorú mi povedal: „Učiteľom som nerozumel, ale zato od spolužiakov som sa naučil veľa slov. Ty debil, nikdy nebudeš vedieť toľko amerických nadávok ako ja.“

 Ďalšie vyhodené peniaze. Chce mi ešte niekto povedať, že peniaze investované do vzdelania nikdy nemôžu byť premrhanými peniazmi?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred 13 rokmi

Víchrica zničila 12-tisíc hektárov lesa.


Už ste čítali?