Pálime, spaľujeme – zvyk je železná košeľa

Autor: Marek Babic | 8.8.2006 o 8:52 | Karma článku: 6,44 | Prečítané:  1310x

Bolo jedno horúce júlové popoludnie, teplota vzduchu na slnku sa šplhala kdesi ku štyridsiatke. Na vysušenej žltej tráve u susedov horko-ťažko fučal chlpatý pes a apaticky sledoval mačku, ktorá sa rozhodla vyškriabať na prvý konár stromu, pod ktorým ležal. V diaľke počuť výskať malé deti, ktoré asi jediné mali radosť z extrémnych letných horúčav, pretože im rodičia dovolili napustiť bazén. Ospalú atmosféru rozpálenej dediny zrazu preruší miestny rozhlas...

Najprv sa zvykne ozvať nejaká ta muzika. Tentokrát Iveta Bartošová zaspievala „Tri oříšky pro Popelku“ a potom nastalo minútové ticho. Niečo v rozhlase zaškrípalo a hneď nato počujeme známy hlas – naša starostka sa prihovára svojim občanom: „Vážení občania, k predajni mäso-údeniny prišiel podnikateľ predávať uhorky-nakladačky po 20 korún za kilo. Bude tam asi do tretej.“ Pomyslím si – no zase stará pesnička pre moje susedky-babky, ktoré nemôžu ísť nakupovať do mesta. Už som chcel zapnúť svoju muziku, aby som nemusel počúvať tie „hlúposti“, ale v tom ma zarazila ďalšia veta. Nemohol som uveriť vlastným ušiam:

 „Vzhľadom na to, že sú už dlho extrémne horúčavy a s nimi spojené veľké sucho, žiadam vás, aby ste nepálili starú trávu na svojich poliach, pretože hrozia požiare. Páliť biologický odpad je síce od 1. januára tohto roku zákonom zakázané, ale aj tak to stále robíme všetci. Preto buďte aspoň takí ohľaduplní, že nepáľte cez deň, ale až po západe slnka. Koniec hlásenia.“ To som nemal počuť.

 Viem, že mnohí starší ľudia sú už dlhé roky zvyknutí páliť všetko, čo sa spáliť dá, lebo to je podľa nich najčistejší spôsob ako sa zbaviť zbytočností. Voči nim chcem a možno musím byť tolerantný, hoci mi náramne vadí, keď mi do obývačky zaveje „dymový pozdrav“ z polosuchej slamy, ktorú pália hneď vedľa.... Ale ak starostka vyhlasuje do verejného rozhlasu, že síce všetci porušujeme zákon, ale keď ho už porušujeme, porušujme ho aspoň miernejšie – to už je silné kafe. Nuž čo, zvyk je železná košeľa, nemôžeme si hneď odvyknúť od činností, ktoré sme vykonávali sto rokov.

 Dokelu, ale dokedy budem čakať na čistejší vzduch, keď aj starostka páli burinu vo svojej záhrade? Príde jeseň a naša dedinka bude 24 hodín pod bielou záclonou dymu, ktorý stúpa z pálenej vňate od zemiakov. Niekomu to vonia, mne nie. Alebo sa dám na fajčenie? Možno začnem mať pôžitok z dýchania dymu.

 Našej starostke navrhnem nasledujúce hlásenie do obecného rozhlasu: „Milí občania, v našej dedine sa už dlhé roky kradne. Robíme to všetci, ale prosím Vás, kradnite aspoň po zotmení, aby sme aj naďalej zachovali imidž slušnej dedinky. Koniec hlásenia.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

SVET

Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.


Už ste čítali?