Grécke psy

Autor: Marek Babic | 21.6.2006 o 11:07 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  2525x

Nedávno som bol s manželkou na dovolenke v Grécku cez cestovnú kanceláriu (prvý a posledný krát). Vybrali sme si s manželkou turistické mestečko Paralia, ktoré sa nachádza neďaleko najvyššej gréckej hory Olymp. Cestovka nám za slušnú sumu poskytla ubytovanie v novom a príjemnom klimatizovanom hoteli pár metrov od pláže. S nami bola delegátka, ktorá nám hneď po príchode zvestovala zopár užitočných informácií – použitý toaletný papier nemáme splachovať do WC, ale hádzať do koša (bŕŕŕ...., vraj je to grécka zvyklosť),  odporučila nám dobré reštaurácie s najlepším Gyrosom a gréckym šalátom a varovala nás pred psami. Vraj je ich po celom Grécku neúrekom, potulujú sa bez pánov po pláži, uliciach, cestách... všade, a navyše vo svorkách. Ale nemáme sa ich báť. Sú mierumilovné a zvyknuté na ľudí a Gréci ich vraj majú vo veľkej láske.

Okrem iného milujem grécke dejiny a preto som vedel, že Gréci už od staroveku mali veľmi pozitívny vzťah k psom. Azda najznámejším gréckym psom je Argos, ktorý 20 rokov verne  čakal na svojho pána Odysea a bol vlastne prvou živou bytosťou, ktorá spoznala ithackého kráľa pri neočakávanom príchode do svojho kráľovstva. Argos preukázal svoju vernosť a hneď nato zomrel. Psy pomohli Grékom aj pri ich slávnej bitke pri Maratóne. Proti Peržanom použili okrem skvelej taktiky aj bojových psov, čo im pomohlo k víťazstvu nad mnohopočetnou prevahou. Dokonca aj bránu do podsvetia strážil pes – trojhlavý Kerberos.

Na dovolenke sme si postupne zvykli na gréckych psov. Dokonca nám nevadilo, že veľká väčšina z túlavých psov bola väčšieho vzrastu. Doma by som sa mal pred nimi asi riadny rešpekt. Stretávali sme sa s nimi na rušných uliciach, kde bolo viac ľudí a tak sme si vraveli, že ak by predsa len nejaký zaútočil, snáď by nám niekto pomohol.

 Jedného dňa sme sa vybrali na výlet pod Olymp. Požičali sme bicykle a hajde na túru. Netušili sme, že to bude také namáhavé, niekoľkokilometrové stúpanie do kopca v obrovskej horúčave. Do mestečka pod Olympom sme prišli na pravé poludnie. O tomto čase sa všetci normálni turisti schovávajú pred prudkým slnkom niekde v reštaurácii, domáci zase vychutnávajú siestu v polohe ležmo za zatiahnutými žalúziami. Ľudoprázdne ulice.

 Sadli sme si na lavičku a vypili sme po dva litre malinovky. Nádherné uvoľnenie a ešte krajší výhľad. Pod sebou sme videli tabakové polia, olivové háje, citrusové stromy a nie až tak ďaleko zvlnené more. Pohoda, ticho, tieň... a svorka psov. Zamierila si to rovno k nám. „To sú grécke psy, tie sú dobré...“ snažili sme sa upokojiť a zostať v kľude. Ale jeden z nich, podobal sa na nemeckého ovčiaka, sa rozbehol až k nám do bezprostrednej blízkosti a urobil niečo neočakávané. Sedeli sme na nízkej lavičke a tak nás mal pes ako „na tácke“. Pes sa mi zahľadel priamo do očí z takej blízkosti, že som na tvári cítil jeho rýchly horúci dych. Trvalo to nekonečných desať sekúnd. „Si grécky pes, si dobrý pes, si pes, si zlý pes, si nebezpečný pes...“ – snaha o hypnózu sa mi nevydarila. Z nás dvoch sa stalo súsošie, ktoré mohlo konkurovať klasickým gréckym sochám. Kto z koho. Ak by som spravil akýkoľvek pohyb, hrozilo, že by sa mi pes zahryzol rovno do nosa...

 Skončilo to happyendom. Pribehol k nám zvyšok svorky a to psa rozptýlilo natoľko, že zanechal svoj potenciálny obed a pridal s ku kamarátom.

 Zeus z Olympu a Kerberos z podsvetia sa poriadne zasmiali. A medzitým nám múdra Aténa pošepla, že dobrý image nezaručuje aj dobré správanie. J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trumpovi neveria, že nie je rasista.


Už ste čítali?