Grécke psy

Autor: Marek Babic | 21.6.2006 o 11:07 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  2505x

Nedávno som bol s manželkou na dovolenke v Grécku cez cestovnú kanceláriu (prvý a posledný krát). Vybrali sme si s manželkou turistické mestečko Paralia, ktoré sa nachádza neďaleko najvyššej gréckej hory Olymp. Cestovka nám za slušnú sumu poskytla ubytovanie v novom a príjemnom klimatizovanom hoteli pár metrov od pláže. S nami bola delegátka, ktorá nám hneď po príchode zvestovala zopár užitočných informácií – použitý toaletný papier nemáme splachovať do WC, ale hádzať do koša (bŕŕŕ...., vraj je to grécka zvyklosť),  odporučila nám dobré reštaurácie s najlepším Gyrosom a gréckym šalátom a varovala nás pred psami. Vraj je ich po celom Grécku neúrekom, potulujú sa bez pánov po pláži, uliciach, cestách... všade, a navyše vo svorkách. Ale nemáme sa ich báť. Sú mierumilovné a zvyknuté na ľudí a Gréci ich vraj majú vo veľkej láske.

Okrem iného milujem grécke dejiny a preto som vedel, že Gréci už od staroveku mali veľmi pozitívny vzťah k psom. Azda najznámejším gréckym psom je Argos, ktorý 20 rokov verne  čakal na svojho pána Odysea a bol vlastne prvou živou bytosťou, ktorá spoznala ithackého kráľa pri neočakávanom príchode do svojho kráľovstva. Argos preukázal svoju vernosť a hneď nato zomrel. Psy pomohli Grékom aj pri ich slávnej bitke pri Maratóne. Proti Peržanom použili okrem skvelej taktiky aj bojových psov, čo im pomohlo k víťazstvu nad mnohopočetnou prevahou. Dokonca aj bránu do podsvetia strážil pes – trojhlavý Kerberos.

Na dovolenke sme si postupne zvykli na gréckych psov. Dokonca nám nevadilo, že veľká väčšina z túlavých psov bola väčšieho vzrastu. Doma by som sa mal pred nimi asi riadny rešpekt. Stretávali sme sa s nimi na rušných uliciach, kde bolo viac ľudí a tak sme si vraveli, že ak by predsa len nejaký zaútočil, snáď by nám niekto pomohol.

 Jedného dňa sme sa vybrali na výlet pod Olymp. Požičali sme bicykle a hajde na túru. Netušili sme, že to bude také namáhavé, niekoľkokilometrové stúpanie do kopca v obrovskej horúčave. Do mestečka pod Olympom sme prišli na pravé poludnie. O tomto čase sa všetci normálni turisti schovávajú pred prudkým slnkom niekde v reštaurácii, domáci zase vychutnávajú siestu v polohe ležmo za zatiahnutými žalúziami. Ľudoprázdne ulice.

 Sadli sme si na lavičku a vypili sme po dva litre malinovky. Nádherné uvoľnenie a ešte krajší výhľad. Pod sebou sme videli tabakové polia, olivové háje, citrusové stromy a nie až tak ďaleko zvlnené more. Pohoda, ticho, tieň... a svorka psov. Zamierila si to rovno k nám. „To sú grécke psy, tie sú dobré...“ snažili sme sa upokojiť a zostať v kľude. Ale jeden z nich, podobal sa na nemeckého ovčiaka, sa rozbehol až k nám do bezprostrednej blízkosti a urobil niečo neočakávané. Sedeli sme na nízkej lavičke a tak nás mal pes ako „na tácke“. Pes sa mi zahľadel priamo do očí z takej blízkosti, že som na tvári cítil jeho rýchly horúci dych. Trvalo to nekonečných desať sekúnd. „Si grécky pes, si dobrý pes, si pes, si zlý pes, si nebezpečný pes...“ – snaha o hypnózu sa mi nevydarila. Z nás dvoch sa stalo súsošie, ktoré mohlo konkurovať klasickým gréckym sochám. Kto z koho. Ak by som spravil akýkoľvek pohyb, hrozilo, že by sa mi pes zahryzol rovno do nosa...

 Skončilo to happyendom. Pribehol k nám zvyšok svorky a to psa rozptýlilo natoľko, že zanechal svoj potenciálny obed a pridal s ku kamarátom.

 Zeus z Olympu a Kerberos z podsvetia sa poriadne zasmiali. A medzitým nám múdra Aténa pošepla, že dobrý image nezaručuje aj dobré správanie. J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

SVET

Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.


Už ste čítali?