Svet je najkrajší zo sedadla bicykla!

Autor: Marek Babic | 12.6.2006 o 11:45 | Karma článku: 6,48 | Prečítané:  1789x

Konečne! Blíži sa leto a závisí len od nás koľko si uchmatneme z jeho horúcej ponuky. Hudobné festivaly, pláže, grill-párty, turistika, záhradka, brigády... Je toho dosť, ale prečo by sme neporozmýšľali ako čo najlepšie využiť svoj čas a spoznať veľa vecí za málo peňazí. Tu je jeden tip.

Kdesi, teraz neviem presne kde, som čítal, že medzi najväčšie vynálezy v dejinách ľudstva patrí okrem páky, kolesa, telegrafu aj bicykel. Úplne súhlasím. Pár skrutiek, trocha železa, gumy, sklíčok a je z toho dopravný prostriedok, pre ktorý nepotrebujete ani seno ani benzín ani vodík, len vlastnú silu a schopnosť ovládať dvojkolesové vozidlo.

 Tak prečo nevyužiť tento nádherný vynález pre svoje dobro? To si povedalo aj 10 mladých nadšencov zo severu Slovenska a ja som bol medzi nimi. Rozhodli sme sa spoznať zapadnuté kúty stredného Slovenska v okolí Nízkych Tatier. Urobili sme si podrobný cestovný itinerár, v ktorom sme sa snažili vyhnúť hlavným a rušným cestám a naplánovali skôr tie bočné, hrboľaté, kopcovité... Na svoje biky sme primontovali nosiče a cestovné batohy, v ktorých sme okrem iného niesli aj tri stany.

 Prvé dva dni som cítil poriadnu únavu, to priznávam, boleli ma nohy, ruky, chrbát aj to na čom sa sedí. V duchu som nadával na ten hlúpy plán cestovať po kopcoch. Najhoršie bolo každé ráno spratať stan a znova nastúpiť na to hrozné, tvrdé sedadlo.

 Ale čoskoro som začal vnímať to krajšie. Už som nevidel len 5km stupák, ale aj 5km zjazd dole kopcom. S vetrom opreteky, keď vám tvár ovieva teplý vánok a stromy okolo vás sa len tak mihotajú. Občas sme si aj v akejsi eufórii riadne zavýskali, len tak, z návalu radosti. To sa ani nedá riadne opísať, naozaj to treba zažiť.

 Zopárkrát sme prenocovali na zelenej lúke neďaleko pasúcich sa kráv, pár nocí sme prespali v kempe, podarilo sa nám spať aj na zrúcanine. Videli sme nádherné západy slnka z hrebeňa vysokých kopcov s príjemnou únavou v nohách. Staré kaplnky, vojnové tanky, čučoriedky... Moji kamaráti (náruživí amatérski fotografi) fotili ostošesť a ja som si veľakrát vychutnal polohu ležmo na tráve pod stromom, so slamkou v ústach hľadiac na zamračenú oblohu s pocitom intenzívnej telesnej i duchovnej katarzie.

 Aj som schudol a spevnel. To bol len jeden z bočných a vítaných vedľajších efektov našej cyklotúry. Minul som za 8 dní asi 2000 Sk a prešiel už neviemkoľko stokilometrov ciest uprostred našich krásnych Nízkych Tatier. Už sa teším na ďalšiu cyklotúru. Dúfam, že sa mi to aspoň ešte jeden krát podarí zopakovať.

 Vraj niekto múdry a známy povedal, že svet je najkrajší, keď sa naň dívate zo sedadla bicykla. Súhlasím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trumpovi neveria, že nie je rasista.


Už ste čítali?