Svet je najkrajší zo sedadla bicykla!

Kdesi, teraz neviem presne kde, som čítal, že medzi najväčšie vynálezy v dejinách ľudstva patrí okrem páky, kolesa, telegrafu aj bicykel. Úplne súhlasím. Pár skrutiek, trocha železa, gumy, sklíčok a je z toho dopravný prostriedok, pre ktorý nepotrebujete ani seno ani benzín ani vodík, len vlastnú silu a schopnosť ovládať dvojkolesové vozidlo.

 

Tak prečo nevyužiť tento nádherný vynález pre svoje dobro? To si povedalo aj 10 mladých nadšencov zo severu Slovenska a ja som bol medzi nimi. Rozhodli sme sa spoznať zapadnuté kúty stredného Slovenska v okolí Nízkych Tatier. Urobili sme si podrobný cestovný itinerár, v ktorom sme sa snažili vyhnúť hlavným a rušným cestám a naplánovali skôr tie bočné, hrboľaté, kopcovité... Na svoje biky sme primontovali nosiče a cestovné batohy, v ktorých sme okrem iného niesli aj tri stany.

 

Prvé dva dni som cítil poriadnu únavu, to priznávam, boleli ma nohy, ruky, chrbát aj to na čom sa sedí. V duchu som nadával na ten hlúpy plán cestovať po kopcoch. Najhoršie bolo každé ráno spratať stan a znova nastúpiť na to hrozné, tvrdé sedadlo.

 

Ale čoskoro som začal vnímať to krajšie. Už som nevidel len 5km stupák, ale aj 5km zjazd dole kopcom. S vetrom opreteky, keď vám tvár ovieva teplý vánok a stromy okolo vás sa len tak mihotajú. Občas sme si aj v akejsi eufórii riadne zavýskali, len tak, z návalu radosti. To sa ani nedá riadne opísať, naozaj to treba zažiť.

 

Zopárkrát sme prenocovali na zelenej lúke neďaleko pasúcich sa kráv, pár nocí sme prespali v kempe, podarilo sa nám spať aj na zrúcanine. Videli sme nádherné západy slnka z hrebeňa vysokých kopcov s príjemnou únavou v nohách. Staré kaplnky, vojnové tanky, čučoriedky... Moji kamaráti (náruživí amatérski fotografi) fotili ostošesť a ja som si veľakrát vychutnal polohu ležmo na tráve pod stromom, so slamkou v ústach hľadiac na zamračenú oblohu s pocitom intenzívnej telesnej i duchovnej katarzie.

 

Aj som schudol a spevnel. To bol len jeden z bočných a vítaných vedľajších efektov našej cyklotúry. Minul som za 8 dní asi 2000 Sk a prešiel už neviemkoľko stokilometrov ciest uprostred našich krásnych Nízkych Tatier. Už sa teším na ďalšiu cyklotúru. Dúfam, že sa mi to aspoň ešte jeden krát podarí zopakovať.

 

Vraj niekto múdry a známy povedal, že svet je najkrajší, keď sa naň dívate zo sedadla bicykla. Súhlasím.