reklama

Chcete si urobiť radosť v Heidelbergu? Kúpte si kabriolet!

Je to úhľadné nemecké mesto, do ktorého sa dá ľahko zaľúbiť. Zasadené medzi kopcami, uprostred mohutná rieka, dokonale upravené nábrežie, jachty, rodinky v parkoch, slávna a dlhá história. K tomu najstaršia univerzita v Nemecku (momentálne jedna z najlepších) a kozmopolitný duch, ktorý k tomu patrí. Mal som šťastie. Mohol som stráviť čas svojho života na zaujímavom mieste so zaujímavými ľuďmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Okrem iného som v Heidelbergu navštevoval jazykový kurz, kde sme sa stretli ľudia z rôznych kútov sveta. Aj na Fakulte mám kolegov z troch kontinentov, ale tu na kurze bola podľa mňa naozaj pozoruhodná zbierka - Južná Kórea, Peru, USA, Afganistan, Lotyšsko, Ukrajina, Bielorusko, Grécko, Španielsko, Turecko a ja zo Slovenska. Z každej krajiny po jednom, nikto tu nemal žiadneho rodáka a tak sme boli nútení navzájom komunikovať a nerobiť separátne hlúčiky. Pre mňa skvelá príležitosť pozorovať kultúrne rozdiely, rozprávať po nemecky a nemať pri tom komplexy, a hlavne tešiť sa z nových ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok je mozaikou normálnych osôb z rôznych kútov sveta. Stretával som sa s nimi krátko, ale všetci na mňa urobili silný dojem. A tento dojem si nechcem nechať len sám pre seba.

Postavy a mená v tomto prípade nie sú vymyslené ani zmenené. Sú skutočné a rôznorodé ako svet.

Sabri z Afganistanu je (samozrejme) počerný štíhly chlapec, tridsiatnik, vždy nosí sako a mýli si pri rozhovoroch ch a k. Vraj preto, že dlhší čas bol v Holandsku a odvtedy sa nevie zbaviť holandského prízvuku. Jeho rodina emigrovala ešte pred útokom amerických bratov na tento „gangsterský" štát, kde sa tak dobré darí plodinám ako sú konope a pod. Sabri sa už nechce vrátiť, oženil sa a tu v Nemecku čakajú s manželkou už druhé dieťa. A keďže z Afganistanu už utieklo na západ dosť odvážlivcov, cíti sa tu ako doma. Má veľké rodinné zázemie, svoje obchody s vodnými fajkami a modlitebne, kde si môže uctiť Alaha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z Bieloruska prišiel akademickou cestou Michail. Teda jeho manželka pracuje vo vede a vďaka jej štipendiu sa tešia trikrát takému príjmu, ako keby obaja pracovali doma. Michail má prenikavé modré oči, je hanblivý a úctivý, po nemecky vie asi najlepšie zo skupiny. Vôbec nie je nadšený z politickej situácie u nich doma v Bielorusku, a tak sa zaradil do skupiny, ktorá svoju nechuť k systému rieši únikom z neho. Asi si uvedomil, že nemá dosť síl a odvahy postaviť sa proti veterným politickým mlynom, ktoré udržuje v chode doživotne „demokraticky" zvolený Lukašenko.

Grécko reprezentuje Orfeus. Mladík okolo tridsiatky, výzorom mi pripomína francúzskeho mušketiera d´Artagnana. Je štíhly, vysoký, jeho tvár má pekné ostré črty, malá čierna brada a zastrihnuté fúziky. Vždy nosí čiernu vestu, máva košeľu s dlhým rukávom a väčšinou aj čierne nohavice. Na nohách zašpicatené topánky a na ruke tetovanie. Študoval na výške v Škótsku a keďže má dosť peňazí (prosím nemyslite si, že študuje zo slovenských príspevkov na splácanie gréckeho dlhu...) rozhodol sa naučiť aj po nemecky. Naša učiteľka si ho stále doberá, a ani sa jej nečudujem, je to vďačný typ na uťahovanie si. Orfeus je melancholik, všetko má „na háku" a miluje hardrock. Keď sa ho lektorka spýtala, čo pekné zažil za posledné dni, svojim hlbokým hlasom jej odpovedal, že nič, iba ak pohodu pri cigaretke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z ázijského kontinentu priletela Kim. V južnej Kórei študovala scénaristiku a do Heidelbergu si prišla rozšíriť svoje vzdelanie o germanistiku. Útle malé žieňa vo svojej tretej dekáde života. Po nemecky sa vyjadruje najhoršie, hoci paradoxne, gramatiku ovláda asi najlepšie. Chápem ju, musí prekonávať najväčšie kultúrne rozdiely a tak ju jazyková bariéra núti utiahnuť sa do svojho malého sveta, ktorý mi pripomína detskú izbu nejakej trinásťročnej tínedžerky. Peračník, ceruzky, taška... s logom Hello Kitty, vo vlasoch nosí vždy nejakú pastelovú mašľu a furt sa hrá so svojim ajfónom štvrtej generácie. Ináč stopercentne spoľahlivá, vždy príde načas, vždy napísané všetky úlohy, vždy usmiata. Proste nechápem tento zdvorilý kórejský svet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kristína je dcérou filmovej herečky z lotyšskej Rigy. Vysoká štíhla blondína, manažérka v jednej nadnárodnej firme, ktorá si našla priateľa z Nemecka a s ním sa odsťahovala do Heidelbergu. Má jedného syna z prvého manželstva a druhého čaká so svojím terajším partnerom, tiež obchodným mamažérom. Kristína sa doma rozpráva po anglicky, ale chce rozumieť svojich svokrovcov a to bez nemčiny nejde. Najlepšie zo skupiny rozumela môjmu citovému pohnutiu po smrti Demitru, keďže vraj aj v Lotyšsku je hokej najpopulárnejším športom. Nemá problémy slovenských doktorov, myslím finančné. Raz nás lektorka vyzvala porozprávať, čo sme si minulý víkend kúpili (preberali sme kapitolu o nakupovaní), s úsmevom odpovedala, že tento víkend si kúpila kabriolet, vraj BMW 1. Že nám toto auto vrelo odporúča, lebo je pohodlné a má silný motor... Ďakujem Kristína, za dobrý tip. Ešte mi povedz, kde na to mám vziať!

V indiánskom Peru sa narodila Rosa. Tmavá, zavalitá, oblečená vždy v značkových handrách, na očiach okuliare Gucci. Rosa sa presťahovala do Barcelony a tam býva priamo v centre, pri slávnej Ramble. Vraj nemá rada FC a ich namyslených futbalistov, Messiho až neznáša. Nezaprie v sebe južanskú pohodu. Keď sa jej chce prísť, príde, ak má náhodou pekné sny, rada ostane v posteli a kašle na celý drahý kurz nemčiny. Pritom jej vôbec nevadí, že musí spraviť jazykové skúšky, aby mohla študovať na prestížnej nemeckej fakulte. Ani sa mi nechce veriť, že Rosa sa niekedy naučí nemecky. Ale v tomto prípade mám dojem, že má dosť peňazí na to, aby donekonečna navštevovala kurzy nemčiny, aby sa postupne niečo na ňu nalepilo a potom si asi zaplatí prípravné kurzy na svoj odbor a potom si bude platiť doučovanie a potom.... Štúdium ju napokon vyjde najmenej 50 tisíc eur, ale zdá sa, že milej Rose to vôbec nevadí. Hlavne aby mala dobré vzdelanie, pracovať v živote nemusí.

Raul je vyučený automechanik z Aragónska. V Španielsku z dlhej chvíle študoval japonský jazyk a zistil, že má talent na cudzie reči. Povedal si, že to skúsi aj s nemčinou a preto vycestoval rovno do Heidelbergu, kde vraj podľa jeho známych poskytujú najlepšie jazykové kurzy. Tu v Nemecku si hneď našiel prácu a popri zamestnaní driluje nepravidelné nemecké slovesá. Je šikovný a zároveň skromný a furt ma s úsmevom presviedča, že japončina je podstatne ľahším jazykom ako nemčina. Chcem ti veriť, milý Raul, ale najprv ma presvedč, že dokážeš vyštudovať univerzitu. Vraj už o tom uvažuje. Nemecko sa mu natoľko páči, že tu chce ostať žiť.

Mehr pochádza z krajiny seriálu Tisíc a jedna noc. Dvadsaťročný mladík vysokého vzrastu a tanečného kroku miluje tanec na súťažnej úrovni. Bože, zase tá južanská pohoda. Furt sa usmieva, furt mešká, furt spí, fajčí cez každú prestávku. Ináč študuje politológiu a v Heidelbergu sa ocitol cez Erasmus. Mehr je tiež tak trochu nóbl. Nemieni sa zapájať do početnej tureckej komunity tu v Nemecku, prenajal si vlastný byt a stretáva sa len s Nemcami. Keby si mal vybrať povolanie, vraj by najradšej bol hercom. Zavtipkovali sme si, že v mydlovom seriáli bude robiť Šeherezáde milenca.

Alina je počerná Ukrajinka bujných proporcií, „óperka" v jednej bohatej nemeckej rodine. Tá jej platí drahý jazykový kurz, aby si zlepšila svoju nemčinu. Mimochodom, Alina vyštudovala v Kyjeve germanistiku a tvrdí, že kvalita jej štúdia bola taká úbohá, že v podstate musí s nemčinou začínať odznova. Trocha sa podceňuje, lebo nemecky podľa mňa hovorí plynulo. Má široké slovanské srdce (alebo ešte potrebuje dozrieť?) a nebojí sa v jednej minúte z chuti hurónsky smiať a vzápätí roniť slzy nad tým, že urobila gramatickú chybu. Je veľmi roztomilá a preto sa vôbec nečudujem, že za dverami našej triedy ju čakávajú ušatí holobriadci. S Alinou a Kristínou sa počas prestávok občas rozprávame po rusky a musím priznať, že mi to hladí moju slovanskú dušu. Pritom všetci traja sme sa zhodli na tom, že nenávidíme ruský komunizmus a putinovu „tieždemokraciu", z ktorej nám chodí mráz po chrbte.

Chris z Detroitu prišiel do Heidelbergu predpovedať počasie v službách americkej armády. Tento vysoký muž s predĺženou tvárou, na ktorej sa úsmev objaví len zriedka, je pre mňa veľmi zaujímavým typom človeka. V armáde slúžil ako meteorológ, ale už dávnejšie si vo svojich štyridsiatich rokoch užíva svoj vojenský dôchodok so svojou nemeckou manželkou, výskumníčkou na tunajšej univerzite. Do práce už chodiť nemusí a tak vymýšľa ako zmysluplne využiť svoj čas. Tiež si chce rozumieť so svokrovcami. Chris odmieta rozprávať po anglicky, vraj je to nudný a otrepaný jazyk, lebo ho ovláda snáď už každý na svete (podľa jeho názoru). Nechápal našu nemeckú učiteľku, keď tvrdila, že 40 tis. eur je priemerná cena normálneho auta v Nemecku. Ja zase chápem nechápavosť Chrisa, ktorý si v Detroite, Mekke automobilizmu kúpi dobré a priestranné auto za 10 tácov a k tomu benzín za polovičnú cenu ako v Nemecku.

Mám rád články s pointou. Tu však nijaká pointa nie je, iba ak tá, že svet je naozaj pestrý. A aby som si túto pestrosť mohol naplno vychutnať, nemusel som precestovať všetky kontinenty, stačilo mi v jednej triede otvoriť si srdce, pozorne načúvať a prekonať obavy z neznámeho a z „iného". Presvedčil som sa znova o tom, že „ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné..."

Marek Babic

Marek Babic

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Per aspera ad astra! http://marekbabic.blog.sme.sk/c/53507/Rad-zijem.html Zoznam autorových rubrík:  spoločnosťNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu