Je to úhľadné nemecké mesto, do ktorého sa dá ľahko zaľúbiť. Zasadené medzi kopcami, uprostred mohutná rieka, dokonale upravené nábrežie, jachty, rodinky v parkoch, slávna a dlhá história. K tomu najstaršia univerzita v Nemecku (momentálne jedna z najlepších) a kozmopolitný duch, ktorý k tomu patrí. Mal som šťastie. Mohol som stráviť čas svojho života na zaujímavom mieste so zaujímavými ľuďmi. pokračovanie článku
Najprv stručne informatívne. Bola to moja prvá cesta za oceán, v Amerike som predtým nebol. Dostal som „Scholarship" a môj status je „Visiting scholar". Na jeden mesiac. Veľa alebo málo? Ako sa to vezme, ak si človek, ktorý rozmýšľa o sebe a snaží sa pozorne reflektovať svoje okolie, je to dosť. Ako by povedal klasik - sapienti satis - rozumnému stačí. Takže čo sa naučil zelenáč v Amerike? pokračovanie článku
Dlho som na blogu nič neuverejnil. Nie preto, žeby sa mi nechcelo. Som grafomil a písanie mi spôsobuje radosť , problémy mám len s rýchlosťou svojho strojopisu, ktorý nestíha zachytávať tok myšlienok. Posledné mesiace a roky som sa však musel sústrediť na písanie, ktoré nie je len potešením, ale aj prácou. Teraz môžem stroho konštatovať: napísal som knihu, uverejnil som ju a predávam ju v kníhkupectvách. pokračovanie článku
Triviálna záležitosť. Kúpite si v obchode kilový chlieb, prídete domov a sadnete si za stôl. Zoberiete nôž a už sa tešíte ako si odkrojíte čerstvý krajec chleba. To zázračne jednoduché a tak chutné jedlo. V tomto prípade sa však namiesto vône dočkáte veľmi nepríjemného prekvapenia. Zistíte, že chlieb je plný vlasov... pokračovanie článku
Niekoľko fotiek. Cambridge je veľmi fotogenické mesto. King´s Chappel je snáď najfotografovanejšou budovou v Cam. Prvýkrát vkladám fotky do článku, dúfam, že to bude fajn. pokračovanie článku
Mal som veľa očakávaní, keď som v ruke držal list s pozvaním na hosťovanie na najprestížnejšiu európsku univerzitu v Cambridge. Vzrušenie zmiešané s obavami, či dokážem držať krok s vedcami, ktorí na rozdiel odo mňa, už niečo dokázali.... Malý Slovák na veľkej univerzite. pokračovanie článku
Všetci ho potrebujeme. Aby sme žili a nie prežívali. Má moc meniť februárový sivý deň na svieže májové ráno. Môžeme s ním splniť najodvážnejšie sny. pokračovanie článku
Tento článok je skôr pre tých mladších. Tí starší túto rozprávku už dobre poznajú. (Hranice veku pre mladších a starších neurčujem... J ) Ak milujete boľševikov, tiež to radšej nečítajte. pokračovanie článku
Včera som pozeral Let´s dance. Teraz nebude reč o kvalite programu, ale o informovanosti jej moderátorov a protagonistov. Fakt nechápem isté veci. pokračovanie článku
Keď vyvedie hlúposť bezdomovec, nič sa nedeje. Od neho sa to očakáva. Ak je hlúpy priemerný človek, je to už smutné, ale celkom bežné. Ak je hlúpy slávny človek, je to už zaujímavé a smiešne. Najhoršie je, keď spraví hlúposť mocný človek. Jeden z najmocnejších na svete... pokračovanie článku
Kto by nechcel ovládať cudzie jazyky? Svet patrí úspešným a úspešní sú hlavne tí, čo vedia jazyky. Ale každý z nás vie, čo je to za námahu zvládnuť nemčinu, francúzštinu, taliančinu... Treba vynaložiť toľko energie, času, znechutenia... Už ste vyskúšali všetko – kurzy, alfa hladinu, pobyt v danej krajine a stále akosi nič. Tu je jeden z návodov ako zvládnuť cudzí jazyk v priebehu jedného roka. pokračovanie článku
Včera večer som sa pri správach Markízy dobre pobavil. Ministerstvo financií chce finančne podporiť zavedenie internetu pre všetkých, nielen pre tých do 25 rokov. To je výborné! Zaostalým Slovákom sa priblíži internet na dosah ruky. Veď polovica občanov Slovenska nikdy nesurfovala. A polovica z tej druhej polovice surfovala tak nanajvýš v škole alebo práci. Mať tak doma internet..., najlepšie zadarmo!!! pokračovanie článku
Skvelé, patríte do klubu barokových milionárov! Vstúpiť môže do neho akýkoľvek primitív, ktorý síce nemá v hlave priveľa rozumu, ale zato má dostatok peňazí, ku ktorým prišiel buď veľmi rýchlo alebo veľmi hrubo... Hlavnými predstaviteľmi klubu na Slovensku sú Nora a Braňo. Vo svete je neprekonateľnou barokovou mocnosťou Ruská federácia. pokračovanie článku
Ujo Jožo, musíš mi prepáčiť, že teraz napíšem o Tebe aj keď o tom možno nikdy nebudeš vedieť. Vieš, teraz sa pália maďarské vlajky, okrádajú sa na ulici slušní ľudia len preto, že sú nejakej inej národnosti. Vieš, aj Maďari prajú Slotovi smrť, a neboja sa to napísať na veľký transparent. Akosi to medzi nami v poslednom čase vrie, a možno za to nemôžu len média naše slovenské a maďarské. Väčšina z nás tomu akosi nerozumie a možno tvoj prípad môže vniesť do komplikovaných ľudských záležitostí trochu svetla. A možno nie. pokračovanie článku
Bolo jedno horúce júlové popoludnie, teplota vzduchu na slnku sa šplhala kdesi ku štyridsiatke. Na vysušenej žltej tráve u susedov horko-ťažko fučal chlpatý pes a apaticky sledoval mačku, ktorá sa rozhodla vyškriabať na prvý konár stromu, pod ktorým ležal. V diaľke počuť výskať malé deti, ktoré asi jediné mali radosť z extrémnych letných horúčav, pretože im rodičia dovolili napustiť bazén. Ospalú atmosféru rozpálenej dediny zrazu preruší miestny rozhlas... pokračovanie článku
Mal som možnosť zviesť sa v aute, ktoré riadil jeden úspešný nemenovaný podnikateľ. Mladý pán patrí medzí tie „týpky“, ktoré sa v šoférovaní nielen vyžívajú, ale si aj (vedome alebo podvedome) dokazujú pri tom svoju moc a nadradenosť nad ostatnými. Takých je u nás na Slovensku mnoho-premnoho, ale v tomto prípade ma zaujala (a pobúrila) neobyčajná ľudská hrubosť a arogancia zmiešaná s brutálnym výsmechom. pokračovanie článku
Je to veta, ktorá sa objavuje pod mojou fotografiou v blogu. Teraz prezradím, prečo tak rád žijem. pokračovanie článku
Nedávno som bol s manželkou na dovolenke v Grécku cez cestovnú kanceláriu (prvý a posledný krát). Vybrali sme si s manželkou turistické mestečko Paralia, ktoré sa nachádza neďaleko najvyššej gréckej hory Olymp. Cestovka nám za slušnú sumu poskytla ubytovanie v novom a príjemnom klimatizovanom hoteli pár metrov od pláže. S nami bola delegátka, ktorá nám hneď po príchode zvestovala zopár užitočných informácií – použitý toaletný papier nemáme splachovať do WC, ale hádzať do koša (bŕŕŕ...., vraj je to grécka zvyklosť), odporučila nám dobré reštaurácie s najlepším Gyrosom a gréckym šalátom a varovala nás pred psami. Vraj je ich po celom Grécku neúrekom, potulujú sa bez pánov po pláži, uliciach, cestách... všade, a navyše vo svorkách. Ale nemáme sa ich báť. Sú mierumilovné a zvyknuté na ľudí a Gréci ich vraj majú vo veľkej láske. pokračovanie článku
Včera večer sa to odohralo. Tri veľké politické šťuky sa stretli v jednom rybníku, v súkromnom, nie verejnoprávnom (však pán Rybníček?), aby predviedli svoj posledný lov na mysle a srdcia malých rybiek, rozumej voličov. pokračovanie článku
Konečne! Blíži sa leto a závisí len od nás koľko si uchmatneme z jeho horúcej ponuky. Hudobné festivaly, pláže, grill-párty, turistika, záhradka, brigády... Je toho dosť, ale prečo by sme neporozmýšľali ako čo najlepšie využiť svoj čas a spoznať veľa vecí za málo peňazí. Tu je jeden tip. pokračovanie článku
Správny Európan by mal byť „nepohostinný ako Slovák“. Tak akosi znie ironický výrok pre pohľadnicu britského karikaturistu Johna Wilsona. Dobre. Ale čo ak sa „nepohostinný Slovák“ ocitne v rukách „nepohostinného Francúza“? Podľa mojej osobnej skúsenosti by John Wilson mohol Francúzov nakresliť ako „supernepohostinných“. pokračovanie článku
Nedávne predvolebné vystúpenie učiteľa Kotrbu – pardon – Kotlebu v Slovenskom rozhlase vyvolalo búrku spravodlivého rozhorčenia nielen medzi slušnými občanmi tohto štátu, ale aj v radoch našich parlamentných politikov... Pán Kot. si už robí výsmech z demokracie všade, kde sa mu zachce a nikto ho nedokáže zastaviť. Hoci už nemôže rezko mašírovať v krásnej uniforme, reční si na Štefánikovej mohyle, vystupuje v rozhlase aj televízii, citujú ho v novinách i v policajných zápisniciach a každým dňom je slávnejší a slávnejší. pokračovanie článku
„Máme chuť na slovenské baby. Sú pekné a lacné“ (George, 29r). Tak Angličania asi pozerali film Hostel. Hlavne tí mladí, do 30 rokov, väčšinou muži. Objavili Eldorádo. Lacné letenky do BA, lacné pivo, pekné baby, dobré reštaurácie, nočný život. Super!!! Kto by to nevyužil! pokračovanie článku
Dobre som sa zasmial. Podľa slov „najväčšieho samca v slovenskej politike“ vraj už jeho stranu uznávajú aj v zahraničí. Perfektná správa pre stále dosť veľké percento skalných voličov, ktorí ho nekriticky zbožňujú a – čo je horšie, verne odovzdajú svoj hlas vo voľbách jeho 15 ročnej strane. Nás ostatných táto správa minimálne mohla zaujať. Takže veľkého Vlada začali v zahraničí uznávať? Tak teda kto? pokračovanie článku
Ako študent som sa s dvoma kamarátmi vybral do Barcelony. Lacné letenky cez CKM, tak prečo nie. Nebol to organizovaný zájazd, išli sme „naslepo“, s túžbou objavovať všetky možné pamiatky a spoznať zopár Kataláncov/niek. Super zážitok. Barcelona je nádherné mesto, hlavne v marci, kedy sme tam boli aj my. Mimo sezóny – mimo najväčších turistických cien. S ruksakmi na chrbtoch sme nastúpili do metra a vystúpili rovno na „La rambla“ – hlavná ulica v meste. Najprv sme si našli lacný hostel, kde sme sa za tristo korún ubytovali v izbe bez okien so železnými poschodovými posteľami. Pohoda – žiadny horor. pokračovanie článku
Nerád píšem emotívne a ešte väčšiu nechuť mám pre používanie tvrdých výrazov pre ľudí. Ale v tomto prípade Vám, niektorí starší obyvatelia Michaloviec a Sniny, musím s veľkým vnútorným rozhorčením napísať, pretože sa správate ako tie škaredé zvieratá zvané hyeny. Hyeny sú ustráchané a bojazlivé psy, ktoré si nikdy netrúfnu na zdravé a silné zvieratá, ale vždy zákerne útočia na umierajúcu alebo chorú korisť. Takí ste aj Vy, ustráchaní a slabí, a možno aj preto hľadáte ešte slabších ako ste vy, aby ste dokázali svoju prevahu... pokračovanie článku
Dva obrazy slovenského vidieka, dňa 1. mája 2006. Píše sa 21. storočie. Obraz č. 1: Zvlnená kopcovitá krajina sa oblieka do voňavých zelených šiat, kvety stromov hladia oči sýtymi a nenapodobiteľnými farbami... Vtáčiky veselo spievajú, kravičky sa pasú, motýliky si len tak poletujú... Obraz č. 2: Podomácky vyrobené traktory burácajú po dedinských uliciach a do vzduchu šíria tmavý dym z motorov starých wartburgov a trabantov. Sused si zložil kopu hnoja rovno pri ceste, to aby mal pohodlnejšie kydanie, susedia zase aby nezabudli na „vôňu domova“. pokračovanie článku
Všetci máme s nimi skúsenosť. Dlho som sa im úspešne vyhýbal (paralen a horúci čaj sú väčšinou moji lekári), ale po narodení dcéry sa to už len tak ľahko nedá. Po niekoľkých návštevách u MUDr.-ej lekárky som nadobudol akési smutné presvedčenie, že ten titul MUDr. – Medicinae Universae Doctor – Všeobecnej medicíny doktor, je veľmi vzdialený od reality... pokračovanie článku
Nedávno som ležal v horúčkach na posteli a tak som mal konečne čas na činnosti, ktoré bežne nestíham, ako napr. pozeranie televízie či pokojné počúvanie hudby. Na jednotke dávali reláciu s názvom Niečo za niečo. Nebudem sa teraz zaoberať hodnotením samotnej relácie, či analýzou slovenskej povahy, ktorá si dá aj za 5 korún koleno vŕtať. Zaujala ma jedna scénka v tejto relácii, a to dokonca tak, že mi to stojí za námahu napísať o tom článok. pokračovanie článku
Je to môj obľúbený príbeh z Malého princa. Ten príbeh je pre mňa motiváciou a vysvetlením mnohých tajomstiev v živote. Pomáha mi chápať mystérium lásky. Poznáš ho. Líška stretla Malého princa na púšti a po čase medzi nimi vzniklo puto. To puto vzniklo zvláštnym spôsobom. Malý princ chcel vedieť, čo je skutočné priateľstvo. Líška mu namiesto odpovede navrhla, aby sa každý deň k sebe ticho približovali. Mali len tak sedieť a pozerať sa na seba. Každým dňom boli pri sebe bližšie a bližšie. Ticho pôsobilo zázračne. Líška prekonala svoju plachosť a Malý princ našiel v sebe dostatok trpezlivosti. Vzniklo puto. To všetko bez slov. pokračovanie článku
Nedávno som si vypočul rozhovor dvoch starších dám na autobusovej zastávke. Bol treskúci mráz, autobus samozrejme meškal, noviny sa čítať nedali, tak aspoň som sa mohol "zabaviť" počúvaním žien, ktoré rozprávali tak, aby ich každý počul. Ale radšej som si mal dať do uší vatu, alebo slúchadlá z walkmanu, lebo po vypočutí debaty som mal náladu pod psa. pokračovanie článku
Mám nádhernú krásnu (ročnú) dcéru a ďakujem Bohu, že mi dal možnosť sledovať, ako sa vyvíja to krehké malé stvorenie, ktoré nesie moje črty. Ľúbim ju, ako ľúbi zaľúbený otec svoje dieťa. Viem, že už teraz cíti moju lásku, ale viem aj to, že raz jej nebude stačiť len moje objatie či moje slová o tom aká je "moja veľká láska". Z môjho dievčatka raz bude žena, ktorá si so sebou bude do života niesť aj "moje dary", dobré, či zlé. Keď som ju ráno držal v náručí, napadla mi otázka: je niečo, čo urobí ženu šťastnou za každých okolností? Ak to budem vedieť, môžem aj svojej dcére dať dobrý dar. pokračovanie článku
Per aspera ad astra! http://marekbabic.blog.sme.sk/c/53507/Rad-zijem.html
marekruzanet.sk
